Noviny

Dožiť sa storočnice je dar od Pána Boha, najmä keď sa človek môže tešiť v pomerne dobrom zdraví zo svojich blízkych, ktorí ho obklopujú. Anna Mišúrová zo Stupného sa takéhoto šťastia dožila. V nedeľu 6. februára oslávila sto rokov. Žije so svojou dcérou Margitou Mičiníkovou a jej manželom, ktorí sa o ňu vzorne starajú.
Život nemala ľahký. Pochádza zo šiestich detí. Za mlada bačovala na chalúpke pod Javorníkom. Tu pásla ovce a kravy, dorábala maslo i tvaroh a nosila to do dediny. I o partizánov sa starala. Dala im najesť, obšila, čo bolo treba. Až keď mala štyridsať, vydala sa za svojho švagra. Sestra jej zomrela a zanechala štyri dievky a piateho syna. Pani Anna ich vychovala a mužovi porodila ešte dve deti – dcéru i syna.
Celý život poznala len robotu na poli, okolo detí, domácnosti, dobytka. Ešte vlani sedávala na dvore a plietla a v deväťdesiatke robila na roli.
Pred tridsiatimi šiestimi rokmi jej zomrel manžel. Veru si ani v živote nezatancovala, iba raz, aj to už ako vdova, na svadbe svojho krstného syna „na maďaroch”. Uplynulé roky zanechali stopy na jej hlase, no hoci ju hlasivky neposlúchajú, tí najbližší jej rozumejú. Jej dcéra ju chváli. Nie je náročná, na raňajky si dopraje „kapučínka” s rožkom, má rada krupicovú kašu, zemiaky na kyslo a vôbec zemiaky i mliečne výrobky. Niekedy si rozkáže krájance s makom alebo s tvaro-hom. Polievky a mäso mať nemusí. Nebýva ani chorá. V nemocnici bola iba raz, keď dcéru rodila cisárskym rezom.
Anna Mišúrová má dvanásť vnúčat a jedenásť pravnúčat. Všetkých má rovnako rada a tí jej lásku opätujú. Nuž, takto v pokoji dožíva svoje roky. Naďa Jakúbková